Finančná
kalkulačka

Rastislav Roman


V IKARE je občanom od roku 1996 a volejbalovou terminológiou by sme ho pre jeho pracovnú pozíciu mohli definovať ako univerzála. V jednej chvíli je zásobovač, inokedy (väčšinou ide o bláznivý chvíľkový rozmar nadriadených) je technikom, čo opravuje počítače, alebo skúša prospektorské šťastie referenta predaja.

Avšak žiadny chvíľkový rozmar, ani bohaté nálezisko predajnej žily nedokážu narušiť jeho pozornosť, ktorú venuje svojej milej rodinke. Má dvoch mimoriadne živých chlapcov v predškolskom veku a jednu manželku, ktorým dáva všetok svoj voľný čas. Chodia spolu na výlety a dovolenky. Najmä do Vysokých Tatier.

Veľa času trávia v záhrade pri dome. O veľkosti tejto záhrady boli vedcami z Columbijskej univerzity postavené dva nenabúrateľné axiómy: pri malých deťoch je aj sebaväčšia záhrada vždy malá, čo sa však so zväčšujúcimi sa hodnotami časovej premennej mení, ale na kosenie trávy je vždy veľká, pričom časový faktor vplyv na túto veľkosť nemá.

Rasťo sa však nevzdáva a vybavený najmodernejšie otáčajúcou sa technológiou na kosenie trávy sa vytrvalo pokúša pohnúť časopriestorom tak, aby druhý axióm mal na jeho pozemku len obmedzenú platnosť.

Jeho záhrada má však aj iné prednosti. Okrem opekačiek s rodinou a priateľmi, v nej Rasťo pestuje dulu. A načo mu dula slúži? No samozrejme, že na okrasu, ale okrem toho plní aj inú, sociálnu funkciu. Dozreté plody totiž odovzdáva svojmu vedúcemu na pracovisku. Tu hneď vidno precítenú lojalitu k materskej firme. Veď len si predstavme dojímavý obraz oddanosti ako vystrihnutý z klasického českého filmu, kde pracovník prichádza uctiť si svojho nadriadeného so slovami: „Tady jsem si dovolil, soudruhu vedoucí...švestičky ze své zahrádky...“

Nechajme teraz záhradu záhradou a spomeňme to, čo robí chlapa chlapom. Hokej. Slovenskooooo. Rastislav má neskutočne rád hokej. Nezameniteľné klapnutie puku o hokejku a prenikavé, zubné nervy trhajúce zábrusy ľadu korčuľami. To sú vzrušujúce zvuky, ktoré vyhľadáva a vychutnáva nielen na TV obrazovke, ale aj na skutočnej ľadovej ploche. V kompletnej hokejovej výstroji, na korčuliach a v prilbe, ešte donedávna spolu s kamarátmi hral svoju vlastnú ligu pre potešenie. Rasťo však vie, čo sa patrí. Prišla rodinka, hokejka a rytierska zbroj sa usporiadane odobrali na klinec na povalu. Ale až tí jeho chlapci trochu podrastú, mantinely na ľadových plochách v okolici sa opäť budú kývať v základoch...   

IKARO: Učarili ti naše veľhory. To máš tak rád vysokohorskú turistiku?

Rasťo: Ale vôbec nie...Vysoké Tatry sa mi veľmi páčia, ale chodím sa na ne iba pozerať. Našli sme si pekné miesto, kde spolu s rodinou chodíme na víkendy alebo dovolenky. Je to takých päť, šesť rokov. Ubytujeme sa v hoteli, stále v tom istom, a všetci nás tu už poznajú. Cítime sa tu dobre a oddiaľ chodíme na blízke atrakcie. Na kone, vláčiky a podobne. Som rád, že sme na čerstvom vzduchu.

 

 





SÚKROMIE

NAKUPOVANIE

O FIRME

O NÁS

SOCIÁLNE SIETE

  • FACEBOOK IKARO
  • TWITTER IKARO
  • YOUTUBE IKARO